Druhy kliešťov: na Slovenku žije až 20 druhov kliešťov

[Tento článok Vám zaberie 3 minúty čítania a 5 nových informácií]

 Kliešte nesporne patria medzi najzávažnejšie krv cicajúce parazity v strednej Európe, ale aj vo svete. Na svete je asi 713 známych druhov kliešťov (Systema Naturae 2000), ale na Slovensku a v strednej Európe je asi 20 druhov kliešťov. Nie všetky kliešte sú rovnako nebezpečné, väčšinou sa špecializujú na určitý druh živočíchov, na vtáky, netopiere či drobné cicavce.

Ale je tu jedna skupina kliešťov, ktorá žije na povrchu pôdy a môžeme sa s ňou stretnúť kdekoľvek v lesnom prostredí, kde sa pohybujeme. Tejto skupine sa hovorí externé kliešte alebo aj pasienkové, ktoré sú pre nás nebezpečné tým, že prenášajú na nás a na naše domáce či hospodárske zvieratá rôzne choroby.

Nie je kliešť ako kliešť

Máme 6 druhov kliešťov, ktoré sú pre človeka a pre hospodárske zvieratá nebezpečné. Najbežnejší je kliešť obyčajný, potom sú to dva druhy pijakov, odborne dermacentorov. Podľa toho, v akom biotope žijú sa nazývajú slovensky ako pijak lužný a pijak stepný. Pijaky sprevádzajú ešte ďalšie 3 druhy kliešťov, odborne Haemaphysalis, kliešť lužný, kliešť stepný a kliešť lesostepný. Video, ako vybrať kliešťa, si môžete pozrieť v predošlom článku.

Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus)

Aj keď choroby, ktoré kliešť prenáša sa nám zdajú hrôzostrašné a teda z pohľadu týchto ochorení je kliešť pre nás veľkým strašiakom, nie je to s ním až také zlé, pretože ten strach je paradoxne o to väčší, čím menej o ňom vieme.

Vedci už dnes dokážu zistiť príbuznosť parazitov, to znamená, že zisťujú, odkiaľ sa kliešť dostal na naše územie a kde je jeho pôvodná domovina. Zároveň dokážu určiť u kliešťoch hostiteľa bez toho, aby museli kliešťa chytať a vyšetrovať. Zisťuje sa to zo zvyškovej krvi, ktorá zostane v kliešťovi po nacicaní.

Keďže kliešť prežíva vo vonkajšom prostredí celý svoj život s výnimkou niekoľkých dní, kedy pije na svojom hostiteľovi a je teda závislý na prostredí jeho kože či srsti u psov či mačiek, tak je veľmi dôležité pre neho, aby mal v prostredí dostatočnú vlhkosť  a teplo. To znamená, že ak sú jarné mesiace vlhké a teplé, vytvára to ideálne podmienky pre jeho množenie a zo štatistík vyplýva, že práve v tých rokoch je v letnom období častejší výskyt kliešťovej encefalitídy ako v tých rokoch, keď sú jarné mesiace suché.

Prakticky všetky kliešte sú známe ako prenášače vírusu kliešťovej encefalitídy a okrem toho každý druh kliešťa má svoje špecifiká. Kliešť obyčajný prenáša lýmsku boreliózu a anaplazmózu. Kliešť lužný prenáša najmä na psov babeziózu – „krvomočenie“ alebo krvné ochorenie červených krviniek.

Kliešte na Slovensku 

Slovenský kras je miesto výskytu nášho druhého najväčšieho kliešťa – pijaka stepného, odborne dermacentor marginatus, ktorého biotopom sú suchšie lesokroviny a kroviny na vápencovom podklade. Jeho výskyt v Slovenskom krase je dávno známy.

Kliešť stepný je známy ako prenášač ochorenia lymfatického systému – lymfatických uzlín a jeho objaviteľom sú práve slovenský vedci.

V súčasnosti je pre nás novinkou, že zriedkakedy sa s ním vyskytne aj kliešť lužný, ktorý má naopak rád vlhké miesta. Možno to spôsobuje to, že dochádza k otepľovaniu a k zvyšovaniu zrážok v karpatskej oblasti, čo vytvára vhodné podmienky aj pre kliešťa lužného v týchto relatívne suchých miestach na vápencovom podklade.

Naším druhým najrozšírenejším a najvýznamnejším kliešťom je pijak lužný. Vyznačuje sa typickou mozaikovou kresbou, podobnou ako má aj pijak stepný. Medzi nimi sú však iba veľmi malé rozdiely.

Hlavný rozdiel je v biotope, ktorý obývajú. Oba obľubujú vlhké a južné lesy. Na Slovensku sú to predovšetkým lesy okolo Dunaja, Moravy a Ipľa. Na východnom Slovensku je to celé Medzibodrožie a za posledných 10 rokov sme zaznamenali výrazný posun od týchto pôvodných areálov rozšírenia smerom na sever pozdĺž korýt riek, údolí riek a už dnes ich výskyt zaznamenávame približne 150 – 200 kilometrov na sever.

Sú napríklad aj v Turci a na Považí. Ich hlavný význam je, že prenášajú parazitárne ochorenie psov, babeziózu, slovensky krvomočenie. Je to parazit, ktorý rozkladá červené krvinky, ktoré spôsobujú najprv anémiu, potom žltačku a v konečnom štádiu sa krv vylučuje močom.

Kliešťa netreba za žiadnych okolností podceňovať. Čím skôr ho dostanete z tela von, tým lepšie. Návod, ako vybrať kliešťa bezpečne nájdete v predošlom článku.